lezení / alpinimus
Juraj Koreň
Sloboda, nezávislosť, neistota a dobrodružstvo, objavovanie neskúšaného. Hodiť všetko podstatné na chrbát a nepodstatné za hlavu a vyraziť v ústrety celým pohoriam. A výsledok? Vidíš hory ako nikto iný.
Juro Koreň (Ďurifuk), síce podľa priezviska patrí pod zem, no srdce ho tiahne hore, do modrého oceánu nebies. Prvý let na padáku absolvoval v šiestich rokoch a s veľkou hanbou pristál v hnojisku, kde sa, zdá sa, na neho nalepilo nielen šťastie vo forme kravincov, ale aj vášeň pre lietanie.
Od osemnástich rokov lieta intenzívne, súťažne i expedične. Špecializuje sa na disciplínu hike&fly, v ktorej absolvoval množstvo pretekov zväčša v Európe (X-pyr, X-Alps) a v Afrike (X-berg). K jeho expedičným počinom patria bivakové sólo prelety Alpami, Kaukazom, Himalájami či Karpatmi či sibírskym Altajom.
V posledných rokoch si ho hory získali aj v pozemskejšej forme, horolezectvom, ktoré sa snaží kombinovať s paraglidom, slúžiacim na zostup z vrcholu. K takým projektom patrí Seven Virgin Summits. Bydlisko... keď ho nebo pustí na zem, býva v dodávke...
- Co máš radši – skály nebo hory?
Určite hory, to je realita, to je podstata, to je cieľ.
- Jak si se dostal k lezení a od kolika let lezeš?
Ako malý fagan som v kopačkách bez štupľov akosi “bouldroval” po hradných múroch v Kremnici. Na strednej som si kúpil sedák, HMS a kýblik ale po pár pokusoch som zistil, že ma veľmi partia neberie, tak som skôr lietal na paraglide. Znovu som sa dostal k bouldru na výške a do zimných Tatier, ktoré ma absolútne pohltili. Takže rátam že skutočne liezť som začal pred ôsmimi rokmi.
- Co považuješ za svoji největší přednost a slabinu?
Skúsenosti s počasím, výškou a strachom nazbierané počas dlhých rokov lietania a slabina? Asi to, že nemám chuť klasicky trénovať, vysieť na hrazde, lištách či na umelej stene.
- Jak zvládáš stres?
občas si zvyknem zahrešiť, inak stres celkom slušne zvládam…
5. Co je podle tebe nejpodstatnější dovedností lezce – je to síla, technika, nebo schopnost zachovat klid?
Lezca? Určite sila a technika! Horolezca? Schopnosť zachovať kľud a technika...
- Snažíš se cestám, které ti nesednou, spíš vyhýbat, nebo je naopak vyhledáváš?
Leziem kvôli pocitom, a pokiaľ sa mi cesta páči, ale nesadne, vrátim sa k nej, keď sa cítim, že na ňu mám. Ak nesadne znova a stále sa mi páči, vraciam sa k nej.
7. Máš svého oblíbeného spolulezce, jističe?
Pokiaľ neleziem sólo, tak je to isto Marek Radovský.
- Jaké svojí cesty si nejvíc vážíš? A která ti udělala největší radost?
Myslím že je to ťažko rozhodnúť, ale myslím si že je to vždy tá posledná, pretože som stále vo fáze objavovania svojich možností a zvyšovaní úrovne.
Posledné veľké dobrodružstvo bolo v severnej stene Grande Jorasses, kde som vyliezol známy Rubáš, dotiahol to hrebeňom a kuloárom na vrchol Pointe Walker, následne zletel na padáku dolu. Neuveriteľne silný zážitok, pri ktorom som bol skutočne na hrane. S to ma posunulo ďalej.
- Která skalní/horská oblast tě uchvátila?
Vždy sa rád vrátim do zimných Tatier, pretože tie ma naučili, sformovali a tam som si zabojoval doteraz najviac a poznám ich zatiaľ najlepšie...
10. Nějaký poučný nebo zábavný zážitek z lezení?
Prvé zimné sápanie sezóny v nepodmienkach, prachovom snehu a celkovo. Doliezam dĺžku a citím smrad, okolo mňa padajú sračky. tretí člen tímu v štande nadomnou to nevydržal a musel sa “vyčupieť”. Problém bol v tom, že som liezol v zbernici a všetko sa to na moje plecia sypalo. Toto ti Rišo, nikdy nezabudnem!!!
- Co bys doporučil lezcům, kteří mají strach z pádu?
Lezcom asi aby si padanie nacvičili. Tým čo bažia po horách by som radšej doporučil sa v strachu z pádu udržiavať, pretože v horách to môže zle skončiť už pri drobnom páde.
- Dodržuješ tréninkový plán? Jak vypadá?
Trénujem zážitkovo, teda kedykoľvek keď sa dá, leziem na kopce. Skaly ma nebavia, tak tam nechodím a už vôbec netrénujem nejaké lišty a zhyby.
- Co je tvojí největší motivací?
To je predsa jasné! Sláva, ženy, peniaze…. Hľadám dobrý pocit, radosť zo života a prekonávania samého seba. Ten sa vždy dostaví po tom, čo sa bojím, som unavený a vymrznutý. Najľahšia cesta k tejto droge zvanej endorfín a adrenalín je sa jednoducho zbaliť a ísť do toho sólo.
- Jaké používáš vybavení?
Moje srdce patrí Petzl. Dvojkové motyky Nomic, mačky Dart a skrutky Laser speed, prilba Meteor a sedák Adjama, Sitta sú základným pilierom akéhokoľvek môjho snaženia. Na ne nedám dopustiť.
- Jaké jsou tvé plány a cíle pro nadcházející sezónu?
Pokračovať v brúsení diamantu sólových výstupov v zime spojených so zletom na paraglide z vrcholu. Z čo najväčších kopcov. Predo mnou sú aj nejaké tie expedície v tomto štýle, takže sa nechajte prekvapiť, sám som zvedavý, či a čo dokážem...
- Kde bys chtěl být za 10 let, jak bys chtěl žít?
Verím, že o desať rokov budem stále schopný fungovať podobne ako teraz. Liezť, lietať a neviazať sa ani k miestu, ani k ľudom.
- Jak nejradši odpočíváš? Co je tvůj největší relax?
Nutná regenerácia v posteli v knihou v ruke, snívajúc o ďalších dobrodružných podnikoch. Relax? To je čo?
18. Něco dalšího zajímavého, co by si chtěla sdělit?
Svet je krásne miesto a treba ho vidieť, stačí len vykročiť z dverí!
" Sloboda, nezávislosť, neistota a dobrodružstvo, objavovanie neskúšaného. Hodiť všetko podstatné na chrbát a nepodstatné za hlavu a vyraziť v ústrety celým pohoriam. Nevieš, kde doletíš a či vôbec.
Plachtenie v horách nie je jednoduché, údolné vetry, búrky, ťažké štarty a iné patálie. Noci v mraze v zaprdenom spacáku, šľapanie v horúčavách nasledované letom opäť v mraze. Jedlo zo sáčku dvakrát za deň, voda z roztopeného snehu. Nabíjanie solármi, hľadanie pristátia v strmých svahoch, svorka šakalov obchádzajúca tvoj stan, ručiaci tiger spoza bambusového kriaku alebo jednoduchý problém, vyletíš z mapy, ktorú si stiahol, pretože si letel ďalej ako si sníval... Každodenne si hodený doprostred situácie, ktorú nie vždy čakáš. A výsledok?
Vidíš hory ako nikto iný. Možno preletíš aj celé pohoria, ale zato určite pochudneš niekoľko kíl. Zažiješ šťastie, akému na svete niet páru, je podfarbené úsilím a strachom. Nie je to len lietanie, ale hľadanie cesty, pochopenie prostredia a spojenie s prírodou. Samota a čas na rozjímanie, prehodnocovanie a uvedomenie, prečo som tu?
Veď ja žijem aby som lietal a lietam aby som žil! "