Juraj Koreň

lezení / alpinimus

Juraj Koreň

Sloboda, nezávislosť, neistota a dobrodružstvo, objavovanie neskúšaného. Hodiť všetko podstatné na chrbát a nepodstatné za hlavu a vyraziť v ústrety celým pohoriam. A výsledok? Vidíš hory ako nikto iný.


Juro Koreň (Ďurifuk), síce podľa priezviska patrí pod zem, no srdce ho tiahne hore, do modrého oceánu nebies. Prvý let na padáku absolvoval v šiestich rokoch a s veľkou hanbou pristál v hnojisku, kde sa, zdá sa, na neho nalepilo nielen šťastie vo forme kravincov, ale aj vášeň pre lietanie. 


Od osemnástich rokov lieta intenzívne, súťažne i expedične. Špecializuje sa na disciplínu hike&fly, v ktorej absolvoval množstvo pretekov zväčša v Európe (X-pyr, X-Alps) a v Afrike (X-berg). K jeho expedičným počinom patria bivakové sólo prelety Alpami, Kaukazom, Himalájami či Karpatmi či sibírskym Altajom.


 V posledných rokoch si ho hory získali aj v pozemskejšej forme, horolezectvom, ktoré sa snaží kombinovať s paraglidom, slúžiacim na zostup z vrcholu. K takým projektom patrí Seven Virgin Summits. Bydlisko... keď ho nebo pustí na zem, býva v dodávke...



  1. Co máš radši – skály nebo hory?

Určite hory, to je realita, to je podstata, to je cieľ.


  1. Jak si se dostal k lezení a od kolika let lezeš?

Ako malý fagan som v kopačkách bez štupľov akosi “bouldroval” po hradných múroch v Kremnici. Na strednej som si kúpil sedák, HMS a kýblik ale po pár pokusoch som zistil, že ma veľmi partia neberie, tak som skôr lietal na paraglide. Znovu som sa dostal k bouldru na výške a do zimných Tatier, ktoré ma absolútne pohltili. Takže rátam že skutočne liezť som začal pred ôsmimi rokmi.



  1. Co považuješ za svoji největší přednost a slabinu?

Skúsenosti s počasím, výškou a strachom nazbierané počas dlhých rokov lietania a slabina? Asi to, že nemám chuť klasicky trénovať, vysieť na hrazde, lištách či na umelej stene.


  1. Jak zvládáš stres? 

občas si zvyknem zahrešiť, inak stres celkom slušne zvládam…


5. Co je podle tebe nejpodstatnější dovedností lezce – je to síla, technika, nebo schopnost zachovat klid?

Lezca? Určite sila a technika! Horolezca? Schopnosť zachovať kľud a technika...



  1. Snažíš se cestám, které ti nesednou, spíš vyhýbat, nebo je naopak vyhledáváš?

Leziem kvôli pocitom, a pokiaľ sa mi cesta páči, ale nesadne, vrátim sa k nej, keď sa cítim, že na ňu mám. Ak nesadne znova a stále sa mi páči, vraciam sa k nej.


7. Máš svého oblíbeného spolulezce, jističe?

Pokiaľ neleziem sólo, tak je to isto Marek Radovský.


  1. Jaké svojí cesty si nejvíc vážíš? A která ti udělala největší radost?

Myslím že je to ťažko rozhodnúť, ale myslím si že je to vždy tá posledná, pretože som stále vo fáze objavovania svojich možností a zvyšovaní úrovne. 

Posledné veľké dobrodružstvo bolo v severnej stene Grande Jorasses, kde som vyliezol známy Rubáš, dotiahol to hrebeňom a kuloárom na vrchol Pointe Walker, následne zletel na padáku dolu. Neuveriteľne silný zážitok, pri ktorom som bol skutočne na hrane. S to ma posunulo ďalej.


  1. Která skalní/horská oblast tě uchvátila? 

Vždy sa rád vrátim do zimných Tatier, pretože tie ma naučili, sformovali a tam som si zabojoval doteraz najviac a poznám ich zatiaľ najlepšie...



10. Nějaký poučný nebo zábavný zážitek z lezení?

Prvé zimné sápanie sezóny v nepodmienkach, prachovom snehu a celkovo. Doliezam dĺžku a citím smrad, okolo mňa padajú sračky. tretí člen tímu v štande nadomnou to nevydržal a musel sa “vyčupieť”. Problém bol v tom, že som liezol v zbernici a všetko sa to na moje plecia sypalo. Toto ti Rišo, nikdy nezabudnem!!!


  1. Co bys doporučil lezcům, kteří mají strach z pádu?

Lezcom asi aby si padanie nacvičili. Tým čo bažia po horách by som radšej doporučil sa v strachu z pádu udržiavať, pretože v horách to môže zle skončiť už pri drobnom páde.


  1. Dodržuješ tréninkový plán? Jak vypadá?

Trénujem zážitkovo, teda kedykoľvek keď sa dá, leziem na kopce. Skaly ma nebavia, tak tam nechodím a už vôbec netrénujem nejaké lišty a zhyby.


  1. Co je tvojí největší motivací?

To je predsa jasné! Sláva, ženy, peniaze…. Hľadám dobrý pocit, radosť zo života a prekonávania samého seba. Ten sa vždy dostaví po tom, čo sa bojím, som unavený a vymrznutý. Najľahšia cesta k tejto droge zvanej endorfín a adrenalín je sa jednoducho zbaliť a ísť do toho sólo.



  1. Jaké používáš vybavení?

Moje srdce patrí Petzl. Dvojkové motyky Nomic, mačky Dart a skrutky Laser speed, prilba Meteor a sedák Adjama, Sitta sú základným pilierom akéhokoľvek môjho snaženia. Na ne nedám dopustiť.


  1. Jaké jsou tvé plány a cíle pro nadcházející sezónu?

Pokračovať v brúsení diamantu sólových výstupov v zime spojených so zletom na paraglide z vrcholu. Z čo najväčších kopcov. Predo mnou sú aj nejaké tie expedície v tomto štýle, takže sa nechajte prekvapiť, sám som zvedavý, či a čo dokážem...


  1. Kde bys chtěl být za 10 let, jak bys chtěl žít?

Verím, že o desať rokov budem stále schopný fungovať podobne ako teraz. Liezť, lietať a neviazať sa ani k miestu, ani k ľudom.



  1. Jak nejradši odpočíváš? Co je tvůj největší relax?

Nutná regenerácia v posteli v knihou v ruke, snívajúc o ďalších dobrodružných podnikoch. Relax? To je čo?


18. Něco dalšího zajímavého, co by si chtěla sdělit?

Svet je krásne miesto a treba ho vidieť, stačí len vykročiť z dverí!

 


" Sloboda, nezávislosť, neistota a dobrodružstvo, objavovanie neskúšaného. Hodiť všetko podstatné na chrbát a nepodstatné za hlavu a vyraziť v ústrety celým pohoriam. Nevieš, kde doletíš a či vôbec. 

Plachtenie v horách nie je jednoduché, údolné vetry, búrky, ťažké štarty a iné patálie. Noci v mraze v zaprdenom spacáku, šľapanie v horúčavách nasledované letom opäť v mraze. Jedlo zo sáčku dvakrát za deň, voda z roztopeného snehu. Nabíjanie solármi, hľadanie pristátia v strmých svahoch, svorka šakalov obchádzajúca tvoj stan, ručiaci tiger spoza bambusového kriaku alebo jednoduchý problém, vyletíš z mapy, ktorú si stiahol, pretože si letel ďalej ako si sníval... Každodenne si hodený doprostred situácie, ktorú nie vždy čakáš. A výsledok? 


Vidíš hory ako nikto iný. Možno preletíš aj celé pohoria, ale zato určite pochudneš niekoľko kíl. Zažiješ šťastie, akému na svete niet páru, je podfarbené úsilím a strachom. Nie je to len lietanie, ale hľadanie cesty, pochopenie prostredia a spojenie s prírodou. Samota a čas na rozjímanie, prehodnocovanie a uvedomenie, prečo som tu?
Veď ja žijem aby som lietal a lietam aby som žil! "


← Zpět na ambasadory